Reformovaná Kresťanská Cirkev

Zbor Košice - Barca

Všetko môžem v Kristu, ktorý ma posilňuje.


Fil 4, 13

Bohoslužby


Nedeľa ráno - 9:00


Nedeľa popoludní - 14:00


Ste srdečne vítaní!

Aktuálne


Kázne boli odobraté, nie je možné ich viac počúvať online.


Bol pridaný nový článok. Môžete si ho prečítať tu.

Pôst – predpríprava na Veľkú noc

Vstupujeme do pôstneho – pašijového obdobia (Quadragesima). Kde budeme premýšľať o príbehu utrpenia a smrti nášho Pána. Toto pôstne obdobie začína Popolcovou stredou 10. februára a končí 26. marca 2016, čiže trvá 40 dní. Synoda z Beneventu v roku 1091 vyňala z pôstneho obdobia nedele ako spomienku na vzkriesenie Ježiša Krista.

Pôstne obdobie je tak dojímavé ako Veľká noc. Veľkonočná nedeľa je stále prvou nedeľou po jarnom splne Mesiaca a pripadá na deň medzi 21. marcom a 25. aprílom. Po vzore Ježišovho pôstu na púšti (Mt 4, 1 – 11) stanovila cirkev dĺžku pôstneho obdobia na 40 dní a nocí. V Biblii sa 40 ako časová jednotka nachádza častejšie:

  • Izraeliti putovali 40 rokov po púšti (Ex 16, 35)
  • Mojžiš bol v prítomnosti Boha 40 dní na hore Sinai (Ex 24, 18)
  • Eliáš putoval 40 dní na vrch Hóreb (1. Kr 19, 8)
  • Cirkev oslavuje nanebovstúpenie Krista 40 dní po vzkriesení (Sk 1, 3).

Pôstne obdobie alebo pašijový čas označuje v kresťanstve viactýždňové obdobie prípravy na Veľkú noc. Kresťania majú konať tri veci: modliť sa, postiť sa a dávať. Veriaci by sa mali v pôstnom období zasadiť zvlášť voči chudobe a nespravodlivosti (vonkajší prejav) a modlenie a pôst naproti tomu sa silne dotýka vnútra človeka. Postiaci sa zameriava na seba a na svoj život – oslobodzuje sa od balastu nepríjemného života. Pôstne obdobie je časom vnútorného obrátenia, v ktorom človek nemyslí len na seba, ale odriekava sa v prospech druhých a hľadá dialóg s Bohom. 

Teológ U. Luke označuje toto obdobie ako „druh tréningového tábora ľudstva.“ Zahrňuje: autenticitu (buď sám sebou, lebo tak ťa vidí Boh), solidaritu (spor čas, peniaze a investuj pre iných) a spiritualitu (nájdi potešenie, povzbudenie a nádej u Boha a nanovo definuj svoj cieľ). Je to veľmi priliehavý obraz: Lebo čas tréningu je niekedy namáhavý, tvrdý a nepríjemný, ale oplatí sa preto, že trénujúci dosiahne vyšší stupeň telesnej, duchovnej a spirituálnej pripravenosti. 

Témou pôstného obdobia sú pašije Ježiša. On trpí: 

  • pri nás
  • cez nás
  • za nás

Pri nás: Trpí pri ľuďoch, ktorým zaobstaral prácu. Trpí pri ľuďoch, ktorým zaobstaral bývanie. Trpí pri nás, ktorí žijeme z jeho bezhraničnej starostlivosti a nie sme pripravení mu dať daň, znamenie našej závislosti a vďačnosti. 

Cez nás: „Kto najviac miluje, musí najviac trpieť.“ Nezabíjajme ho opäť našim argumentom – Boh je mŕtvy! Nepľuvajme mu do tváre našou životnou ľahostajnosťou! Ježiš trpí cez nás. 

Za nás: „...ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa.“ Ga 2, 20 Ježiš volá: Poďte ku mne.“ Vek nehrá rolu. On nepozná plnoletosť a nemá hranice penzie. Vzdelanie je bez významu; nepozná diplom ani doktorský klobúk. Predchádzajúci život je u neho zabudnutý; nepozná register trestov a žiadnu bodovú kartu. U Neho nie je nikdy neskoro. Volá do svojej vinice. 

Grécky spisovateľ Xenofón rozpráva, ako perzský kráľ Kýros Veľký na svojom vojnovom ťažení zajal arménskeho kráľa a jeho rodinu. Na konci dlhého rozhovoru opýtal sa kráľ zajatého kniežaťa, čo by dal za prepustenie svojej ženy a svojich detí. Ponúkol mu celý svoj majetok. 

V tom prichádza arménsky korunný princ Tigranes. Nezúčastnil sa na povstaní svojho otca, ale jeho mladá žena patrila k uväzneným. Kýros sa aj jeho opýtal, čo by dal, keby prepustil jeho ženu. Princ odpovedal: „Dám svoj život za ňu, aby bola uchránená pred otroctvom.“ Kýros prepustil celú rodinu bez výkupného a daroval im slobodu. 

Neskoršie sa Tigranes opýtal svojej ženy, či sa jej páčilo, aký ušľachtilý výraz mal Kýros. Odpovedala: „Nepozerala som sa na neho. Ja som mala zrak upretý na toho, kto nasadil svoj život, aby ma zachránil pred otroctvom.“ 

To je len slabý obraz o nezmerateľnej láske Božieho Syna. Ježiš Kristus skutočne dal svoj život a to za hriešnikov a nepriateľov, na ktorých nebolo nič príťažlivé a hodné lásky. Keď Ho teraz vykúpení milujú, tak je to odpoveď na to, že On nás najprv miloval premáhajúcou láskou. (1. J 4, 19)

uložiť | späť